Môj pes Ala – prvý deň

Autor: Beáta Javorčíková | 26.4.2015 o 17:09 | Karma článku: 8,27 | Prečítané:  579x

Našla som psíka a nazvala ju Alou. Zablšené a vychudnuté stvorenie nás s kamoškami začalo prenasledovať na ceste neďaleko Lučenca. Opravím sa: našli sme sa a začali si pomáhať. Zatiaľ, čo ja som ju zachránila pred istou smrťou, ona sa svojimi neokrôchanými šteňacími pohybmi stará o moje ubolené srdce.

V poslednej dobe sa dosť hnevám na svet, na ľudí. Vedia byť zlí a ubližovať. V deň, keď som našla malé šteniatko vyhodené pri ceste môj hnev dosiahol extrémnych hodnôt.

 

Bola som na návšteve u kamarátky na Láze pri Lučenci. S ďalšou kamarátkou sme sa vybrali na výlet do mesta. Šteňa nás začalo prenasledovať a ja som sa jednoducho rozhodla, že si ho vezmem. Na rukách som niesla maličkú (hneď sme zisťovali pohlavie) a dala jej prvé meno, ktoré mi zišlo na um. „Budeš Ala.“

Zanesenie do tepla, kúpanie, prihováranie sa, pozorovanie ako sa nenásytne kŕmi. Pri tom všetkom mi pomáha kamarátkina starká, úžasná žena a veľká milovníčka zvierat, ktorá nenechá von ani dvanásť, či koľko to majú mačiek a potom sa tak milo a vôbec nie vážne sťažuje, keď jej niečo rozbijú, či vysypú.

Jediné východisko, ktoré sme našli aby sme sa zbavili toľkej špiny na Alinej srsti bol strojček na strihanie psov. A tak šup a holíme. Proces vôbec nie jednoduchý. Holili ste niekedy niečo, čo hustotou pripomína dredy a neskôr zistili, že je to aj plné nejakých larvičiek a chrobače až po holú kožu? Strojček na strihanie psov neskôr vystriedali manikúrové nožničky a my sme sa cítili ako chirurgičky. A to sme vôbec nečakali, že sa budeme v ten deň holými rukami špŕtať v nejakých larvách neznámeho pôvodu.

 

No, vrátim sa k šteňaťu. Poviem vám, nepáčilo sa jej, keď musela pol dňa stáť na nohách, nechať sa prehadzovať z miesta na miesto neznámymi ľuďmi a snažiť sa veriť, že jej neublížia. My sme sa však rozhodli byť nekompromisné a prácu dokončiť (aspoň hlavnú časť) ešte v ten deň. Citlivka ako ja sa musela naučiť pevne chytiť stvorenie, kým bola zbavovaná nepeknej srsti a lariev z pokožky.

Šteňa nám od vyčerpania niekoľkokrát zaspalo. V snoch sa potilo, bol to veľmi nepokojný spánok. A ja som sa práve v tej chvíli pýtala, ako je možné, že mláďa, ktoré sa má hrať a prežívať najradostnejšiu fázu života musí podstupovať niečo takéto? Ako môže človek, ktorý rozmýšľa takto zanedbať živého tvora? S kamarátkami sme našli riešenie, ako zaobísť s takým človekom. Je však dosť radikálne a nevhodné na zverejnenie.

O Alu v prvý deň postarané. Hnačkovité hovienka z koberca utreté novou majiteľkou – teda mnou. A čo my? Nevediac aký darček nám Ala priniesla sme sa osprchovali asi najpedantnejšie v živote. O nás by aj bolo... Neznáma kožná choroba, ktorú doniesla Ala nám však spôsobila ďalšie starosti. Treba povedať, že kamarátka má šesť ďalších psíkov. A my mysliac, že sa Ala vykúpala v niečom čiernom, či čo, sme ich pokojne nechali váľať sa po bielej plachte položenej na starkinom koberci, kde sme strihali psíka. Takže večerné stresy, googlenie a moje vtipy, či sa mi háveď nedostane do dredov boli brané skôr zle, než dobre. Niečo sme našli, niečo aj zavrhli a nakoniec unavené padli do postelí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?